Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Rozprávková krajina Reussovcov

ROZPRÁVKOVÁ KRAJINA REUSSOVCOV

 

Bolo, nebolo...

Vstúpte veľkí, vstúpte malí,
dedkovia a babky.
Kde sa vzali, tu sa vzali -
uvidíte bábky.

Všetko o nich dozviete sa,
máte na to nárok.
Vstúpte smelo, tu je predsa
ihrisko bábok...

Rozprávková krajina Reussovcov je ihrisko určené pre deti vo veku od 0 do 6 rokov. Pozostáva z troch zón:

  1. Hracia zóna (k dispozícii je slimák – lezecká stena a počítadlo, vláčik a pružinový prvok – psík),
  2. Oddychová zóna (predstavuje súbor lavičiek a košov na oddych pri hrách),
  3. Edukačná zóna (tvorí ju komplex troch nádherne pomaľovaných domčekov, z ktorého každý vo svojom vnútri skrýva jednu z rozprávok Reussovcov).

 

1. ROZPRÁVKA PÁN BOH DAJ ŠŤASTIA, LAVIČKA

Podal Ľudovít Reuss z Veľkej Revúcej

Mal raz jeden vdovec dcéru. Táto často chodievala do susedov, či to na priadky a či s inakšou robotou. U susedov mala dobrú kamarátku a tiež vdovinu dcéru. Nedbala nič na to, že ľudia o kamarátkinej matke hovorili, že je ježibaba. A tá sa vždy pekne k nej ukazovala; tak zaobchádzala s ňou ako s vlastnou dcérou. Či postruhníkov napiekla, či čo v dome mala, vždy obom dievčatám nadelila rovnako. Naše dievča si ju veru tak pokladalo, ako by jej vlastnou matkou bola bývala.
Raz, ako tak na priadky prišla, sadly si obe dievčatá pod praslice a priadly. Ježibaba klipla bokom na dievčatá a preriekla:

- Ej, či by vám pristalo, deti moje, v jednom dome bývať a vždy takto vedno sedávať. No, tak ste mi ako dve sestričky! A veď by si, susedka moja, - hovorila ďalej, - mohla otcovi nadštrknúť, že by sa mu aj pomoc v dome zišla. Ach, a vám by vedno tak dobre bolo, že no!

Mladá susedka nič neriekla, ale si v sebe myslela, že by to veru dobre bolo.
A keď prišla domov, povedala otcovi:

- Otec, veď by ste sa vy mohli oženiť veru zišla by sa vám pomoc a mne sirote, mať; veru pristala by som na dobrej macoche. Mohli by ste si vziať našu susedu, je ku mne vždy taká dobrá !
- Ach dievka moja, - povedal otec, - o našej susede hovoria ľudia, že je striga; nuž akáže by ti bola macocha?
- Len si ju vezmite, veru mi bude dobrá; veď ľudia dosť všeličoho natárajú, aj čo je nie pravda.

A zaobchodila si pekne okolo otca, kým sa nesobral so susedou. Ale čo sa nestalo. Ešte ani svadba dobre neodstála, už macocha začala pastorkyňu zamietať a zamietala ju tak, že sa to ani vypovedať nedá. Do každej roboty ju tisla a mozoliť jej dala od rána do večera. A potom ani jesť, ako sa patrilo. Na jeden čriepok so psíkom jej akési poplatky oddieľala, posúšky jej s popola pekávala a šaty oddelila pre ňu len také odhodky, čo už jej dievka nemohla nosiť. Ej, ale preto sa neboj, že by vlastnej dcérke bola ukrivdila! Táto chodila vystrojená ako páva a mastných postruhníkov alebo sladkých lahôdok mávala vždy plné vrecká. A pritom nebola lepšia než jej mať. Zavše prišla k pastorkyni a tam, kde táto mozolila, vyškierala sa jej taká strojná a sýta:

- Či vidíš, aké ja mám pekné šaty, a ty nič, iba handry! Či vidíš, aké ja jem dobré postruhníky, ale ti nedám!

To by sa nebola nazdala od niekdajšej dobrej kamarátky. Neborka pastorkyňa! Zavše sa len rozplakala a zavše sa jej skoro srdiečko od žiaľu puklo. Chodila k jednej studničke a pri tej sa vždy vyplakala.
Raz, ako pri studničke plakala, zazrel ju otec.

- Vidíš dievka moja, - preriekol, - dobre som ti povedal, že ti to nebude dobrá macocha. Ale je už raz tak. Už teraz len trp, kým Pán Boh toto všetko nepremení!
- Ach, dobre ste povedali, otec môj! Veď som sa dostala na to, čo by som sa nikdy nebola nazdala, - vravela dcéra. - Ale si pomôžem. Pôjdem radšej do sveta hľadať si nejakú službu.
- A veď, keď tak myslíš, vyber sa, - povie otec.

Vybrala sa teda. Poprosila macochu, aby ju vypravila z domu, ako sa svedčí. Táto iba nakričala na ňu, ako ju vypraviť? Čo chce, či nemá dobré šaty na sebe? Či nemá ruky, aby si niečo vyrobila? I nedala jej a nedala nič, iba handry, čo dosiaľ mala. Potom jej ešte niekoľko postruhníkov z popola ušúľala. Takto odišla a šla, kde ju oči viedly.
Ako tak šla, prišla k lavičke na vode.

- Pán Boh daj šťastia, lavička! - poklonila sa pocestná....

 ROZPRÁVKA PÁN BOH DAJ ŠŤASTIA, LAVIČKA    ROZPRÁVKA PÁN BOH DAJ ŠŤASTIA, LAVIČKA    ROZPRÁVKA PÁN BOH DAJ ŠŤASTIA, LAVIČKA

 ROZPRÁVKA PÁN BOH DAJ ŠŤASTIA, LAVIČKA

 

2. ROZPRÁVKA POPOLVÁR NAJVÄČŠÍ NA SVETE

Podal Adolf Reuss z Muránskej doliny, v Gemerskej

Kde bolo, tam bolo, v sedemdesiatej siedmej krajine, za červeným morom, za skleným vrchom a za drevenou skalou, bolo mesto a v ňom býval kráľ, ktorý mal troch synov. Dvaja starší boli takto naoko poriadni šuhaji, ale tretí bol len taký popolvár, čo spoza pece ani nevyzrel. Raz ich otec postaví pred seba a povie:

- Synkovia moji, už ste, chvalabohu, chlapi na mieste, mohli by ste sveta skúsiť, či z vás niečo bude. Pôjdete po staršom!

Najstarší, hneď hotový, vypýtal si od otca hodne peňazí, dobrého koňa, ligotavú zbroj – odobral sa a šiel vo meno božie! Putoval celý rok po horách, po dolách, po pustatinách, až naostatok prišiel k medenej hore.

- Dosť som sa už natúlal, - povedal si, - ale mi ani nebude ľúto, keď si z tejto hory pamiatku domov donesiem.

Prizeral sa – prizeral na medenú horu a odlomil si z nej halúzku.
Keď došiel domov, už zďaleka volal na otca:

- Otec môj, otec môj, bol som vám ja ďaleko! Či vidíte, táto halúzka je až hen z medenej hory!

Ale otec mu odpovedal:

- Načo si sa púšťal z domu a túlal toľko? Veď ja s tvojou materou som chodieval dakedy k medenej hore na raňajšok Z teba, ako vidím, bude mať svet slabý osoh...

 ROZPRÁVKA POPOLVÁR NAJVÄČŠÍ NA SVETE   ROZPRÁVKA POPOLVÁR NAJVÄČŠÍ NA SVETE   ROZPRÁVKA POPOLVÁR NAJVÄČŠÍ NA SVETE

 ROZPRÁVKA POPOLVÁR NAJVÄČŠÍ NA SVETE

 

3. ROZPRÁVKA TRAJA ZHAVRANELÍ BRATIA
Podal Samuel Reuss

Mala raz jedna chudobná matka troch synov a jedno veľmi utešené dievčatko. Chlapci boli už hodní, ale dievčatko bolo ešte malé, ešte ani nebehalo, ani nevravelo. Chlapci, ako obyčajne chlapci, boli samopašní a všeteční. Ale to by bolo ešte ušlo, keby neboli bývali i neposlušní, bezbožní a maškrtní. Nebožiatko matka mala s nimi kríž! Keď sa stala kde aká škoda, tú iste jej chlapci urobili; kde aký hriech sa strhol, to iste boli jej chlapci na príčine. A doma! Keď si dačo z poludnia odložila na večeru, mohla byť istá, že jej to vyňuchajú a vymaškrtia. Ba neobstálo sa jej ani len mäso v hrnci; keď sa len mohli prikradnúť k nemu, vyvláčili ho a pohltali i nedovarené. Už si nevedela s nimi rady. Napomínala ich, prosila, trestala, bila: všetko nadarmo. Naostatok celkom vyšla z trpezlivosti.
Raz mala ísť do kostola. Pristaví obed na oheň a zahrozí chlapcom:

- Chlapci, nesprobujteže mi mäso vyvláčiť, kým budem v kostole, lebo ak sa mi ho dotknete, nikdy to mať deťom ešte neurobila, čo vám ja urobím! Veď uvidím, či neopustíte tú ohavnú obyčaj, maškrtníci!

Chlapci sa jej len do očú rozchichotali. Mať, rozhnevaná, odišla do kostola.
Sotva vytiahla nohu z izby, milí chlapci poď! rovno k ohnisku, mäso vyťahali a pojedli.
Matka sa vrátila z kostola v nádeji, že sa chlapci prísnej hrozby naľakali; ale príde k ohnisku, nazrie do hrnca – hrniec prázdny. Tu sa rozpálila neslýchaným hnevom a v hneve vykríkla:

- Bodaj ste zhavraneli, aby ste zhavraneli, že by ste jeden z druhého mäso trhali!

Sotva to vypovedala, v tej chvíli sa premenili chlapci na troch havranov, čiernych ako uhoľ...

ROZPRÁVKA TRAJA ZHAVRANELÍ BRATIA ROZPRÁVKA TRAJA ZHAVRANELÍ BRATIA ROZPRÁVKA TRAJA ZHAVRANELÍ BRATIA ROZPRÁVKA TRAJA ZHAVRANELÍ BRATIA ROZPRÁVKA TRAJA ZHAVRANELÍ BRATIA

ROZPRÁVKA TRAJA ZHAVRANELÍ BRATIA ROZPRÁVKA TRAJA ZHAVRANELÍ BRATIA

 

4. ROZPRÁVKARI Z GEMERA

Evanjelická fara
(národná kultúrna pamiatka)


Evanjelická fara bola postavená v rokoch 1785 - 1786 a v dvadsiatych rokoch 19. storočia stala jedným z významných miest národnobuditeľských snáh v Gemeri a Malohonte. Bola pôsobiskom Samuela Reussa, miestom, kde motivoval svojich synov a ďalších horlivých mladíkov k zberateľskej a výskumnej činnosti. Jeho zásluhou bola na fare založená prvá slovenská knižnica v meste. Fara bola miestom, kde vznikla myšlienka a snaha zozbierania ľudových rozprávok. Výsledkom zberateľskej činnosti Samuela Reussa, jeho 4 synov a ďalších zanietencov bol rukopisný zborník ľudových rozprávok Codex revúcky A, B, C.  Toto neprekonateľné dielo je spojené aj s Pavlom Emanuelom Dobšinským, ktorý pôsobil na fare v Revúcej ako kaplán a revúcke kódexy neskôr spracoval do Prostonárodných slovenských povestí. Na fare sa stretávali významné osobnosti slovenskej vzdelanosti nielen z Revúcej a blízkeho okolia, ale aj iných miest a obcí Slovenska, často aj vzdelanci zo zahraničia. Fara bola tiež miestom, kde vznikali plány pre zrod prvej slovenskej strednej školy. Dnes jej priečelie zdobia dve pamätné tabule. Prvá je venovaná Samuelovi Reussovi a jeho synom (národná kultúrna pa¬miatka). Druhá je venovaná Pavlovi Emanuelovi Dobšinskému.

Evanjelický kostol a fara

 

SAMUEL REUSS

8.9.1783 Slovenská Ľupča – 22.12.1852 Revúca

  •  evanjelický kňaz, učiteľ, osvietenec, historik, folklorista, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, nestor slovenského národopisu

Od roku 1812 pôsobil v Revúcej, kde sa popri príkladnom plnení si svojich kňažských povinností venoval najmä mnohostrannej zberateľskej činnosti. Pri zbieraní a upravovaní slovenských ľudových rozprávok a povestí zohral priekopnícku úlohu. Do tajov slovenskej folkloristiky cieľavedome zaúčal svojich štyroch synov a študujúcu mládež, ktorá na jeho podnet začala zbierať slovenské ľudové rozprávky a povesti. V roku 1840 – 1843 tak vznikli rukopisy Codex Revúcky A, B, C. Zaslúžil sa o duchovný rozvoj obyvateľstva Revúcej. Jeho zásluhou bola v roku 1822 v meste založená evanjelická knižnica, prvá slovenská knižnica. Pochovaný je rovnako ako jeho štyria synovia na revúckom cintoríne a jeho náhrobok bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Samuel Reuss

 

ĽUDOVÍT ADOLF REUSS

18.4.1822 Revúca – 25.9.1905 Revúca

  • evanjelický kňaz, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, hudobný teoretik

Po vysvätení za kňaza v roku 1848 sa stal kaplánom a od roku 1853 pôsobil ako farár v Revúcej. Výrazne sa zaradil do hlavného štúrovského prúdu slovenského národného obrodenia. Z rodiny Reussovcov sa najviac aktivizoval v zbieraní a zachovaní plodov slovenskej ľudovej slovesnosti. Zaujímavý je jeho národopisný materiál z oblasti ľudovej viery o vzniku a vývoji vesmíru v práci Bájoslovie drievnych Slovákov. Jeho záujmy o jazykovedu a etymológiu vyústili do Etymologického slovníka reči slovenskej a jej príbuzných. Spolu s A. H. Škultétym a J. D. Čipkom pripravoval na vydanie rozsiahlu zbierku rozprávok. Tlačou nevyšla, ale neskôr sa stala základným prameňom Škultétyho Slovenských povestí a Dobšinského Prostonárodných slovenských povestí. Stal sa členom prípravného výboru pre založenie Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej. Pochovaný je na revúckom cintoríne.


ĽUDOVÍT ADOLF REUSS

 

JÚLIUS GUSTÁV REUSS

7.6.1816 Revúca – 21.4.1872 Revúca

  • inžinier, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí, hudobný teoretik

Po štúdiách sa ako inžinier stal zamestnancom železiarskej spoločnosti Muránska únia.  Spolu s otcom a bratmi sa podieľal na zbieraní a upravovaní slovenských ľudových rozprávok, z ktorých sa mnohé stali súčasťou rukopisnej zbierky Codex Revúcky A, B, C. Pracoval aj v oblasti hudobnej teórie. Spolu s bratom Ľudovítom vydali Základné pravidlá súzvuku, v ktorých aplikovali matematické zákony na hudbu a harmóniu. Keď sa rozhodlo, že na začiatku 70-tych rokov 19. storočia sa započne s výstavbou novej prízemnej budovy Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej, bezplatne vyhotovil plány, ktoré boli neskôr prepracované pre stavbu dvojpodlažnej budovy. Osvetovú činnosť vyvíjal najmä v slovenských spolkoch, vo Vzájomnej pomocnici a v Potravovom spolku v Revúcej. Pochovaný je na revúckom cintoríne, jeho hrob, ktorý existoval ešte v 60-tych rokoch 20. storočia sa však nezachoval.

Július Gustav Reuss

 

GUSTÁV MAURÍCIUS REUSS

4.1.1818 Revúca – 12.1.1861 Revúca

  • lekár, národopisec, botanik, historik, etnograf

V Revúcej pôsobil ako mestský a banský lekár. Patril k našim najvýznamnejším osobnostiam 19. storočia. Bol širokoorientovaným vedcom a polyhistorom. Ovplyvnený rodinným prostredím zbieral a zapisoval slovenské ľudové rozprávky a povesti. Ako študent zozbieral vyše 4000 rastlín, z nich viac ako 2000 utriedil a popísal v ojedinelom diele Květena Slovenska. Týmto dielom sa zaradil medzi prvých tvorcov slovenskej botanickej terminológie. V roku 1856 dokončil dvestostranový rukopis Hvězdoveda čili Životopis Krutohlava co na Zemi, okolo Měsíce a Slunce skausil, a co o Obežnicech, Vlasticech, Původu a Konci Světa znal, v ktorom deväť rokov pred vydaním Verneho románu Zo zeme na Mesiac opisuje cestovateľov zo Slovenska, z Muránskej doliny, ako sa balónom vydávajú na Mesiac. Pochovaný je na revúckom cintoríne. Miesto jeho trvalého odpočinku nie je známe, preto je náhrobná tabuľa umiestnená na hrobe jeho rodičov.

GUSTÁV MAURÍCIUS REUSS

 

ADOLF TITUS REUSS

6.12.1823 Revúca – 21.1.1902 Revúca

 

  • ekonóm, zberateľ slovenských ľudových rozprávok a povestí

Študoval v Levoči, Bratislave a v Halle. V období Bachovho absolutizmu pôsobil ako juristický slúžny v Jelšave a v Muráni. Pod vplyvom svojho otca sa už počas štúdií zaoberal zbieraním slovenských ľudových rozprávok a povestí. Zozbieranými rozprávkami prispel do Codexu revúckeho A z roku 1843, ďalej do prvej, v roku 1845 vydanej slovenskej zbierky rozprávok Jána Francisciho a v rokoch 1880 – 1883 do Prostonárodných slovenských povestí. Bol zakladateľom Slovenského evanjelického a. v. gymnázia v Revúcej a finančne naň prispieval. Adolf Titus je pochovaný na revúckom cintoríne, jeho fotografia sa nezachovala.

pohľad z veže

 


PAVOL EMANUEL DOBŠINSKÝ

16.3.1828 Slavošovce – 22.10.1885 Drienčany

  • evanjelický kňaz, pedagóg, folklorista, redaktor, básnik, prekladateľ, divadelník

V roku 1850 zložil kandidátsku skúšku v Revúcej  pri  Samuelovi Reussovi, ktorý ho ešte v tom istom roku prijal k sebe za kaplána. Dva roky u neho pôsobil ako tajomník administrátorského úradu. Od roku 1861 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Jeho celoživotnou vášňou bola zberateľská činnosť, ku ktorej ho priviedol práve Samuel Reuss. Svoju vášeň koncentroval na zbieranie slovenských ľudových rozprávok a povestí. Spolu s A. H. Škultétym zozbieral a vydal Slovenské povesti. Za jeho vrcholné dielo sa však považujú Prostonárodné slovenské povesti (8 zväzkov, 90 rozprávok), spracované revúcke kódexy, ktoré sa stali základným reprezentatívnym dielom slovenskej folkloristiky. Pochovaný je v Drienčanoch.

PAVOL EMANUEL DOBŠINSKÝ

 

SPONZORI  IHRISKA

SPONZOR IHRISKA                         SPONZOR IHRISKA

SPONZOR IHRISKA          SPONZOR IHRISKA

SPONZOR IHRISKA SPONZOR IHRISKA SPONZOR IHRISKA

Všetkým sponzorom srdečne ďakujeme!

 

 

Pexeso  treba vytlačiť obojstrane. PEXESO v PDF 1,77 MB

Kreslil: Mgr. Vincent Blanár, Ing. Dominika Fašiangová
Texty: MsÚ Revúca
Zdroj: Pavol Dobšinský – Prostonárodné slovenské povesti, Dušan Dubovský
Foto: archív MsÚ, Slovenská národná knižnica, archív  Dušan Dubovský


 

Fotogaléria z realizácie projektu - Rozprávková krajina Reussovcov

výroba domčekov (SOŠ)

výroba domčekov (SOŠ)
Autor: Mesto Revúca

výroba domčekov (SOŠ)

výroba domčekov (SOŠ)
Autor: Mesto Revúca

výroba domčekov (SOŠ)

výroba domčekov (SOŠ)
Autor: Mesto Revúca

výroba domčekov (SOŠ)

výroba domčekov (SOŠ)
Autor: Mesto Revúca


 
 
výroba domčekov (SOŠ)

výroba domčekov (SOŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca


 
 
maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca


 
 
maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca


 
 
maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

maľovanie domčekov (ZUŠ)

maľovanie domčekov (ZUŠ)
Autor: Mesto Revúca

šitie postavičiek (ZO JDS)

šitie postavičiek (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca

šitie postavičiek (ZO JDS)

šitie postavičiek (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca


 
 
šitie postavičiek (ZO JDS)

šitie postavičiek (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca

šitie postavičiek (ZO JDS)

šitie postavičiek (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca

šitie postavičiek (ZO JDS)

šitie postavičiek (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca

šitie postavičiek (ZO JDS)

šitie postavičiek (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca


 
 
šitie postavičiek (ZO JDS)

šitie postavičiek (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca

šitie postavičiek (ZO JDS)

šitie postavičiek (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca

hracie prvky

hracie prvky
Autor: Mesto Revúca

hracie prvky

hracie prvky
Autor: Mesto Revúca


 
 
lavičky a koše

lavičky a koše
Autor: Mesto Revúca

lavičky a koše

lavičky a koše
Autor: Mesto Revúca

lavičky a koše

lavičky a koše
Autor: Mesto Revúca

inštalovanie bábik (ZO JDS)

inštalovanie bábik (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca


 
 
inštalovanie bábik (ZO JDS)

inštalovanie bábik (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca

inštalovanie bábik (ZO JDS)

inštalovanie bábik (ZO JDS)
Autor: Mesto Revúca

osadenie domčekov

osadenie domčekov
Autor: Mesto Revúca

osadenie domčekov

osadenie domčekov
Autor: Mesto Revúca


 
 
osadenie domčekov

osadenie domčekov
Autor: Mesto Revúca

osadenie tabule

osadenie tabule
Autor: Mesto Revúca

osadenie tabule

osadenie tabule
Autor: Mesto Revúca

osadenie tabule

osadenie tabule
Autor: Mesto Revúca


 
 
osadenie tabule

osadenie tabule
Autor: Mesto Revúca

otvorenie ihriska

otvorenie ihriska
Autor: Mesto Revúca

otvorenie ihriska (krst loga)

otvorenie ihriska (krst loga)
Autor: Mesto Revúca

otvorenie ihriska (krst loga)

otvorenie ihriska (krst loga)
Autor: Mesto Revúca


 
 
otvorenie ihriska

otvorenie ihriska
Autor: Mesto Revúca

otvorenie ihriska

otvorenie ihriska
Autor: Mesto Revúca

otvorenie ihriska

otvorenie ihriska
Autor: Mesto Revúca

otvorenie ihriska

otvorenie ihriska
Autor: Mesto Revúca


 
 
otvorenie ihriska

otvorenie ihriska
Autor: Mesto Revúca

otvorenie ihriska

otvorenie ihriska
Autor: Mesto Revúca


 


TitulkaMestoObčan/PodnikateľTuristické informačné centrumEnglish
Úvodná stránka